Mediácia je predovšetkým procesom, ktorý prestupuje obsahom konfliktu, ktorý sa má riešiť. Je alternatívou k násiliu, svojpomoci alebo súdnemu procesu, ktorá sa odlišuje od procesu poradenstva, vyjednávania a rozhodcovského konania. Môžeme ju tiež charakterizovať ako proces, pomocou ktorého účastníci sporu za pomoci neutrálnej osoby alebo osôb systematicky rozčleňujú sporné otázky za účelom vytvárania možností, zvažovania alternatív ich riešenia a tým dosahujú konsenzuálne riešenie, ktoré uspokojí ich potreby. Mediácia je proces, ktorý kladie dôraz na zodpovednosť účastníkov sporu za rozhodnutia, ktoré ovplyvnia ich život. Je procesom, ktorý rozvíja ich osobnú vnútornú silu.
Mediácia je proces pozostávajúci z konkrétnych štádií a obsahujúci súbor techník, ktoré umožňujú splnenie dôležitých úloh. Je to konečný proces, ktorý prináša konkrétne výsledky v závislosti od hodnôt, noriem a princípov účastníkov mediácie.
Cieľom mediácie je:
- vytvoriť dohodu, ktorú účastníci mediácie akceptujú a dokážu sa ňou riadiť v budúcnosti,
- príprava účastníkov mediácie na prijatie dôsledkov ich rozhodnutí,
- redukcia úzkosti a iných negatívnych vplyvov konfliktu dosiahnutím konsenzuálneho riešenia s pomocou mediátora.
Mediácia sa zameriava viac na súčasnosť a budúcnosť ako na minulosť.
Mediácia pomáha:
- redukovať prekážky v komunikácii medzi účastníkmi sporu,
- vytvára príležitosti na hľadanie a preskúmanie alternatív riešenia,
- dotýka sa potrieb všetkých zúčastnených v spore,
- poskytuje model pre riešenie konfliktov v budúcnosti.
Mediácia je proces zameraný na úlohy a ciele.
Je orientovaná na dosiahnutie výsledkov, nerieši vnútorné príčiny konfliktov. Okrem dohody samotnej ako primárneho cieľa sa sústreďuje aj na vedľajšie. Každé štádium mediačného procesu má svoj cieľ, ktorý dosahuje plnením konkrétnych úloh. Úlohy v jednotlivých štádiách sú nasledovné:
V prvom štádiu je veľmi dôležité, aby mediátor:
- vytvoril atmosféru priaznivú pre riešenie sporu – podporiť dôveru strán v možnosť riešenia sporu mediáciou ako aj upozorniť na dôvernosť stretnutia a tak vytvoriť atmosféru bezpečia;
- dosiahol dohodu na pravidlách, overil si dobrovoľnú účasť na mediačnom stretnutí;
- dohodol čas, ktorý majú k dispozícii na stretnutie;
- vysvetlil mediačný proces;
- zodpovedal otázky účastníkov mediačného stretnutia;
- korigoval očakávania;
- vysvetlil svoju rolu.
V druhom štádiu je pred mediátorom úloha:
- vytvoriť pre každú zo strán dostatočný a pri tom neprerušovaný čas na prezentovanie svojho pohľadu na konflikt;
- identifikovať podstatu sporu.
Tretie štádium sa zameriava na „výmenu“. Mediátor sa snaží u účastníkov budovať pochopenie situácie toho druhého v konflikte. Používa viaceré techniky na splnenie tejto úlohy ako napr.: empatické porozumenie, t.j. počúvať, porozumieť, neposudzovať; parafrázovanie; uznanie; sumarizovanie
V štvrtom štádiu sa hľadajú riešenia:
- mediátor môže použiť techniku brainstormingu na generovanie nápadov;
- nápady je potrebné posúdiť podľa stanovených kritérií a nakoniec určiť priority, t.j. vybrať najlepšie možnosti riešenia situácie.
V piatom štádiu sa píše dohoda. Je potrebné zvážiť poradie písania jednotlivých častí dohody a formu jednotlivých bodov dohody, ktoré by mali spĺňať kritériá SMART.
V poslednom štádiu mediačného stretnutia:
- je potrebné zhrnúť výsledky, ku ktorým strany dospeli;
- je žiadúce oceniť prácu obidvoch strán a to aj v prípade, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu;
- spomenúť možnosť vrátiť sa k riešeniu sporu s odstupom času;
- ukončiť stretnutie.
Úspešné plnenie úloh v jednotlivých štádiách mediačného procesu kladie na mediátora konkrétne nároky v oblasti zručností nevyhnutných pre výkon mediácie. V zásade sa jedná o dve oblasti:
- mediačný proces,
- sociálnopsychologické zručnosti.
Mediácia prebieha lepšie, keď ľudia, ktorí majú medzi sebou konflikt chcú spolupracovať na jeho vyriešení. Často je mediácia opisovaná ako proces výhra – výhra.
Úloha právnikov, advokátov a komerčných právnikov v procese mediácie môže byť obdobná ako pri ostatných spôsoboch riešenia sporu – teda môžu stranám radiť, prípadne ich v spore pred mediátorom zastupovať.
Prístup k porozumeniu mechanizmu účinkov mediácie na účastníkov sporu je retrospektívny. V prvých etapách rozvoja mediácie sa pozornosť venovala procesu mediácie; teraz, keď sa už etablovala nadišiel čas pre preskúmanie otázok empowernmentu klientov a posilneniu komunikácie medzi nimi.
Výsledok mediácie
Napriek relatívne vysokej efektívnosti mediačného procesu (v literatúre sa uvádza 70 – 80% úspešnosť mediovaných sporov) existujú viaceré možnosti ako môže mediácia skončiť:
- dohoda – cieľ každého mediátora,
- čiastková dohoda – niektoré body zostávajú naďalej neriešené preto ak strany súhlasia mediátor môže naplánovať ďalšie stretnutie,
- žiadna dohoda – stranám sa ani s pomocou mediátora nepodarilo vyriešiť spor dosiahnutím dohody; zostávajú im však iné zákonné možnosti riešenia sporu (rozhodcovské konanie, súd); mediácia predstavovala jednu z možností ako riešiť spor vzájomne uspokojivým spôsobom s udržiavaním kontroly nad procesom aj výsledkom.
Mediačná dohoda
Vypracovanie dohody o mediácii a jej podpísanie osobami zúčastnenými na mediácii je zavŕšením činnosti mediátora v spore.
Dohoda, ktorá je výsledkom mediačného procesu je právny dokument v písomnej forme, ktorý sa stáva podpisom osôb zúčastnených na mediácii právne záväzným.
V zásade jej obsah predstavuje pre obidve strany akceptovateľné návrhy konkrétnych krokov, ktoré keď strany zrealizujú, tak odstránia spor zo svojho života. Dohody, ktoré pretrvávajú sú dohody, ktoré sú vyvážené, t.j. rovnako zaťažujú a uspokojujú zároveň obidve strany. Dohoda, ktorá udeľuje plnenie úloh len jednému účastníkovi sporu a druhý z nich bude pociťovať len úžitok nebude dobrou dohodou. Bude pochopiteľné, že jeden z nich nebude mať dobrý dôvod, aby takúto nerovnovážnu dohodu napĺňal. Dohoda sa spisuje hneď ako strany dospeli k riešeniu. Vyhotovuje sa v 3 exemplároch, pre každého jeden a jeden pre mediátora. Dohodu podpisujú všetci zúčastnení na mediačnom stretnutí, t.j. obidve strany a mediátor.
Dohoda môže obsahovať aj tzv. poistku. Poistka znamená, že v dohode sa uvedie, čo nastane v prípade, ak sa nebude dodržiavať alebo plniť.
Právne účinky platnej a záväznej dohody môžu byť rozšírené o možnosť oprávnenej strany podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie.
Predpokladom toho, aby bolo možné dovolávať sa takýchto účinkov dohody, je jej spísanie vo forme notárskej zápisnice alebo jej schválenie ako zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom ,podľa podmienok ustanovených v osobitných predpisoch.
Dohoda musí byť pre obidve strany zrozumiteľná, nemá dávať možnosť interpretovať ju viacerými spôsobmi. Preto je potrebné, aby ju mediátor formuloval za prítomnosti strán a používal ich jazyk.
Literatúra:
- Burton, J.W.: Conflict Resolution. Its Language and Processes. 1996. Scarecrow Press, Inc.Boston ISBN 0-8108-3214-3
- Burton, J. – Dukes, F.: Practices in Management, Settlement & Resolution. 1990. Teh MacMillan Press Ltd., London
- Folberg, J. – Taylor, A.: Mediation. A Comprehensive Guide to resolving Conflicts Without Litigation. 1984, Jossey_Bass Inc., Publishers, CA
- Holá, L.: Mediace zpúsob řešení mezilidských konfliktú. 2003.Grada, Praha
- Křivohlavý, J.: Konflikty medzi lidmi. 2002. 2.vyd. Portál, Praha; ISBN 807178-642-X
- Lowry, L.R. – Harding, J.: Mediation: The Art of Facilitating Settlement. 1997. Pepperdine University, Straus Institute for Dispute Resolution
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky