Z mediácie by mali byť vyňaté prípady, ktoré sú
- spojené so závislosťou na návykových a omamných látkach a niektorý z účastníkov je intoxikovaný,
- niekto z účastníkov mediácie nie je spôsobilý na právne úkony,
- jedna zo strán nechce poskytnúť všetky nevyhnutné informácie,
- v rozpore so svetonázorom klientov, alebo mediátora,
- výsledkom dlhodobých hlbokých emocionálnych vzťahových kríz, ktoré sú skôr parketou psychoterapeuta,
- spojené so zjavnou nerovnosťou oboch strán (finančná, pozičná),
- pri rodinnej mediácií, kde evidentne jeden z partnerov zažíva pred druhým strach,
- ak sa spor spája s násilím, alebo došlo k inému závažnému trestnému činu.
Hrozí napríklad riziko, že ochota na mediáciu v rozpadávajúcom sa manželstve môže byť zo strany napr. manžela predstieraná. Svoju najmä psychický deptanú partnerku dokáže pod rôznymi hrozbami (týkali sa najmä detí) prinútiť, aby sa na mediácií zúčastňovala.
Táto taktika, ktorú si mediátor nemusí okamžite uvedomiť, môže slúžiť na to, aby mal manžel pri rozvodovom konaní pred súdom lepšiu východiskovú pozíciu. Mohol tak disponovať argumentom – ja som urobil všetko pre to, aby sa manželstvo zachránilo a pritom jednoznačne on, kto sa pričinil o jeho rozvrat.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky